PROJEKT ČEČENSKO 2014-2016

"Zabudnuté deti Čečenska"

ČEČENSKÁ REPUBLIKA (ICHKERIA), RUSKÁ FEDERÁCIA

Grafické informácie z prieskumu humanitárnej organizácie

AKO VOJNA V ČEČENSKU VYVRHLA DETI
NA OKRAJ ZÁUJMU SPOLOČNOSTI

64 621
detí z Čečenska potrebujú okamžitú pomoc
20 000
detí bolo zabitých alebo smrteľne zranených
450
škôl bolo zbombardovaných alebo zničených
120 000
detí (od predškolského až po stredoškolský vek) je odtrhnutých od vzdelania
26 200
detí osirelo, stratilo svojich najbližších v boji (mŕtvy), následkom čoho…
12 000
detí je žijúcich v záchytných táboroch, sirotčincoch alebo sú výsídlené do členských štátov EÚ

Background

Následky po dvoch vojnách v Čečensku

Čečenská republika je súčasťou Ruskej federácie s väčšinovým moslimským-sunnitským náboženstvom.

Zatiaľ čo život v Moskve a v St. Petersburgu je porovnateľný so životom vo Washingtone alebo v Londýne, mnohé okrajové regióny sú vystavené chudobe, nezamestnanosti, etnickým a vojenským konfliktom.

Jeden z najchudobnejších častí je na juhu krajiny- Severný Kaukaz-región nachádzajúci sa medzi Čiernym a Kaspickým morom, preslávený svojim tradičným tancom “Vainakh”, či ručne preší- vanými národnými šatami nazývanými “Kaftan”, ktoré obopína mohutný opasok.
Táto časť Ruskej federácie naďalej trpí urbulentnou politickou históriou, ktorá začala na začiatku 90tych rokov, keď sa Čečensko, ako jedna z provincií, pokúsila osamostatniť od politickej nadradenosti Ruskej federácie, čo vyvolalo náslilný konflikt, ktorý spôsobil dve krvavé vojny a ktorého obete boli nevinné deti, ktorých matky vynášali zo svojich domovov mŕtve v náručí.

Následky teroristického režimu bombardovania počas vojny v Čečensku spôsobilo zničenie kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií, ako aj sociálnej a ekonomickej infraštruktúry, tisíce ľudí muselo opustiť svoje domovy a väčšina z nich žila po dlhé roky v záchytných táboroch.

Konflikt v Severnom Kaukaze nepriťahuje pozornosť spoločnosti ba ani medií do dnešného dňa, pozornosť, akú by si táto utláčaná krajina zaslúžila. Obeťami tejto vety sú tí najzraniteľnejší-čečenské siroty, a jedným z dôvodov tejto vyslovenej vety je zamlčaná pravda o miznutí ľudí, ktorí sa odmietajú pokoriť prísnemu režimu v Čečensku.

Pred začatím bojov v roku 1994 bolo v Čečensku 450 škôl, 11 stredných odborných škôl a 3 in- štitúcie vyššieho vzdelávania. Podľa oficiálnych údajov súčasnej doby, vo väčšine čečenských ob- ciach sú školy v “prevádzkyschopnom stave”, kde okenné rámy zostávajú bezo zmeny, sklo chýba a bolo nahradené polyetylénovou fóliou. Triedy sú zaprášené, pretože do nich fúka extrémne stu- dený vietor a podlahové krytiny sú iba ilúziou pre každú vzdelávaciu inštitúciu. Bez tepla, budú musieť všetky školy byť zatvorené a znovuotvorené nie skôr ako na konci apríla každého školského roka.

Všetkým školám chýba aj najzákladnejšie vybavenie, k dispozícii nie je dostatok stolov, stoličiek, učebníc a školských potrieb, nehovoriac o špecializovaných predmetoch akými sú laboratórne zariadenia, je cítiť všade. Mnoho dôležitých predmetov akými sú matematika, fyzika, chémia a cudzie jazyky nie sú súčasťou vyučovacieho procesu kvôli nedostatku učiteľov, čo má za následok prudký pokles kvality vzdelávania.

V menších obciach, školy a pedagogicko-psychologické inštitúcie nie sú v prevádzke od prvej vo- jny v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov. Prakticky všetky školy v horách boli zničené pri bombardovaní a ostreľovaní v priebehu dvoch vojen.

Nikto sa nepripravuje na obnovenie týchto škôl alebo pedagogicko-vzdelávacích inštitúcií, ktoré sú v momentálnej situácií nevyhnutnosťou! Neexistujú žiadne peniaze, žiadne vhodné budovy, ba ani kvalifikovaní učiteľia napriek tomu, že v hrdom a vzdornom Čečensku sa ťaží jeden až dva milióny ton kvalitnej ropy ročne, čo pri súčasných cenách predstavuje finančné zdroje vo výške 200 mil. USD.

V horských dedinách viac ako jedna generácia detí už dospela bez vzdelania akéhokoľvek typu, ani európskeho, ani tradične čečenského. Tieto deti sa stali iba obeťami extrémizmu!

Začlenenie detí so špeciálnymi potrebami do spoločnosti a vzdelávacieho systému je i v súčasnej dobe na veľmi nízkej úrovni v Čečensku.

Situácia sa zhoršuje a počet detí so špeciálnymi potrebami stále rastie. Podľa oficiálnych údajov z Ministerstva sociálneho rozvoja Čečenskej republiky, pokiaľ ide o rok 2012, evidujú sa deti so špeciálnymi potrebami, ktoré sú spojené s obmedzenou pohyblivosťou ( 31,4 % ), dýchacieho sys- tému ( 37,8 % ) a zmyslového vnímania ( 20, 9 % ). Najviac detí so špeciálno-vzdelávacími potre- bami sú vo vekovej kategórii medzi 0-4 roky (19,7 % ), 5-9 rokov ( 37,3 % ) a 10-14 rokmi ( 31,2% ).

Kým štátny vzdelávací systém prechádza vo veľkom procese transformácie v dnešnej dobe, vrátane začlenenia detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, zdá sa byť do dnešného dňa nekonečným procesom a nedostatok kvalifikovaných pedagogických a tiež zdravotníckych pracovníkov sa javí ako hlavný problém na ceste začleňovania. Tento nedostatok zhoršuje aj tradičný konzervatívny postoj, ktorý robí detí so špeciálnymi potrebami “neviditeľnými” v spoločnosti a my ako jednotlivci sa stávame svedkami k návratu negramotnosti zabudnutých detí z kaukazkých hôr.

Aktivity projektu

Cieľová skupiny

Na základe prieskumných rozhovorov organizácie NORPHAN v roku 2014 s osirelými čečenskými deťmi žijúcich na ulici  v Moskve a v Grozny v temných avenues drogového ruského kartelu predávájúcich drogy za nepriaznivého mrazivého počasia, či so sirotami odloženými v sirotinci v Gordali, rovná sa spoločný cieľ-aby mali čo jesť, piť, strechu nad hlavou, teplú posteľ a prístup ku vzdelaniu (neza- ťažujú svoje detské hlavičky nad predstavami vysnenej hernej konzoly pod vianočným stromčekom či na narodeniny od rodičov). Akútna situácia zabudnutých čečenských sirôt s cieľom “prežiť” ich núti predávať drogy na ulici za hrsť jedla denne.

Prostredníctvom zabezpečenia prístupu ku vzdelaniu-ako jedinej reálnej cesty za prežitím v Špeciálno pedagogicko-psychologických centrách v mestách Grozny, Asinovskaja, Gordali, Oiskhara nachádzajúcich sa v Čečensku, poskytne obetiam občianskej vojny-sirotám, polosirotám do veku 18 rokov so špeciálno-vzdelávacími potrebami, sirotám, ktoré často trpeli psychickými poruchami spôsobenými vojnovým konfliktom.

Sirotám, ktoré sa stali okrajom záujmu spoločnos- ti a bolo im odňaté právo na vzdelanie ako jedno z najzákladnejších ľudských práv v demokratických krajinách prístup k vzdelávacej, psychologickej, diagnostickej, poradenskej a pre- ventívnej starostlivosti v oblasti optimalizácie ich osobného, psychologického a vzdelávacieho rozvoja. Kaukazkým sirotám bude umožnené liečenie prostredníctvom terapie ako napríklad hu- dobná terapia, pracovná terapia (sluchovo postihnuté deti, zrakovo postihnuté deti), arteterapia (deti so špecifickými problémami, s emočnou depriváciou, deti s problémami správania, s koncen- tráciou pozornosti), a psychomotorická terapia, ktorá je v psychickej oblasti zameraná na psy- chické uvoľnenie a je kľúčovou pre utváranie sebaobrazu a sebauvedomenia si.

Deti so zmyslovými poruchami žijú vo vyššom životnom riziku zraniteľnosti a ťažšie prebieha ich integrácia do normálneho života. Musia sa sami naučiť používať iné zmysly k rozoznaniu rôznych signálov nebezpečenstva vo vonkajšom prostredí. Naša poskytnutá pomoc chce umožniť týmto deťom úplnú integráciu do denného života a napriek ukrutným ranám, ktoré im vojna uštedrila, musia sa naučiť opäť smiať sa a nájsť zmysel bytia vo vlastných životoch,…čerpať z krvavej, prežitej životnej skúsenosti ďalej.

Staňte sa jej súčasťou aj Vy a pomôžte týmto deťom prežiť detstvo a opäť snívať, pretože…

”aj malá pomoc dokáže veľké veci”.